keď prší
a po zebre prechádza pod opitým dáždnikom
starožitná dáma
keď nám je zima z jedinej kvapky
za golierom
keď depresia a nádej sú koktailom
ktorý nám podáva na stôl
spolu so slamkou
unudená blondína v páchnucom esprese
keď kôš náhle zvracia
šalát starých novín
keď vôkol prefrčí auto
z ktorého trčia jelenie parohy
keď mravce ďalej dobývajú kvetináč
keď si naťahuješ nohavičky
a prsia sa ti zbiehajú
do dvoch skrehnutých bradaviek
keď z padajúcej plechovky
vypadne utajená kvapka koly
keď na ceste leží pohodené telo
mŕtvej mačky
so žiariacimi vnútornosťami
keď v povetrí cítiť vôňu
hranolkov a spáleného oleja
keď je jasné
že o chvíľu nepríde
ani Ježiš ani Budha
ani iný spasiteľ
keď je dobre i nanič zároveň
keď kaluže náhle zružovejú
a ty si hovoríš:
takto vyzerá mesto po lyrickom bombardovaní
Kamil Peteraj
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za Vaše milé komentáre!