Ako mi STVéčka narušila stereotyp

Táák a v tejto chvíli sa priznám k niečomu, nad čím moje okolie neveriacky krúti hlavou.
Mám rada telenovely. A najmä jednu. Volá sa Sila lásky, na našich obrazovkách už beží niekoľko rokov a ja už som videla asi 1000 (slovom tisíc) častí. A možno aj viac, niektoré mám skuknuté aj dva razy :o) No dóóóbre, dej nestojí za nič, ale tie zábery z prírody!!!

Samozrejme, že pozerám aj nové časti, ktoré bežia od začiatku septembra.
Za ten mesiac som si tak nejako usporiadala povinnosti, aby mi nič neušlo.
A veru ušlo. V pondelok, keď sa vopred nikde neobjavila informácia o zmene vysielacieho času a ja som namiesto svojho obľúbeného seriálu "musela" pozerať reláciu Bez servítky. V utorok, keď som došla domov tesne pred začiatkom a na film nebol čas...
Dnes som pribehla domov z práce, v kuchyni príšerný neporiadok, žalúdok skučal od hladu, no ja som zapla telku a chystala sa na "kultúrny zážitok". Pocit povinností (alebo to bola hladné brucho?) mi nedovolil film si vychutnať, a tak som ho nedopozerala ani do polovice.

Tak takto sa mi STVéčka tento týždeň narušila stereotyp! Ale ja si tú svoju Silu lásky nedám!
Aj keby som ju mala pozerať s cigánskou kapelou (vyhrávajúcou do rytmu v mojom bruchu) v byte, ktorý sa podobá chlieviku....