Šípkový čaj

Výlet za šípkami sme si zopakovali, ešte sme stihli krásne počasie a tak pár záberov len tak pre radosť:

Čosi sme aj nazberali, škrabance na rukách sa už pomaly strácajú... A tak v dnešné nedeľné dopoludnie, keď pohľad z okna pôsobí bezútešne, som si uvarila šípkový čaj a pripájam aj pár slov o šípkach.

Ružu šípkovú (Rosa canina) môžeme nájsť na slnečných stráňach, v priekopách a na okrajoch lesa takmer v celej Európe. Určite každý pozná ich krásne biele alebo ružové kvety a červené plody nazývané šípky. Našla som veľa návodov na sušenie aj čaj, ja uvediem taký, ktorý používala už moja babka.

Šípky je najvhodnejšie natrhať, keď sú krásne tmavočervené a tvrdé, mäkké plody nezberáme. Nepočúvajte rady, že šípky sa zberajú po prvých mrazoch. To už budú mäkké a na sušenie nevhodné. Keď si ich prinesiete domov, premyte ich v studenej vode. Zbavte ich stopiek a začnite sušiť. Ja som pri tom využila elektrickú rúru, kde som ich strčila na niekoľko hodín a zapla na najnižší stupeň. Pre istotu, aby sa mi nespálili, som medzi dvierka vložila drevenú varešku. Ešte niekoľko dní som ich dosušovala na radiátoroch. Skladujete na tmavom a suchom mieste.

Niektoré zdroje uvádzajú, že šípky by mali byť zbavené vnútorných jadierok. Tie môžu vyvolať alergickú reakciu. My našťastie alergikmi nie sme, ušetrila som si tým kopec práce :o)

Vysušené šípky môžeme rozdrviť a variť z nich čaj. U nás však varíme čaj z celých plodov – možno preto ešte nikto nedostal alergickú reakciu na šípkový čaj :o). Na liter vody pridáme za hrsť šípok a povaríme asi 10-15 minút.

A ešte odporúčanie na záver - čajík zo šípok je zdravý, obsahuje veľké množstvo vitamínu C a je preto vhodný pri narušenej imunite. Okrem toho je aj veľmi chutný a bežne v obchode ho bez rôznych prímesí nenájdete.