štvrtok, 12. augusta 2010

Moja zážitková gastronómia

Mám jednu drobnú nepeknú vlastnosť. Závidím. Ale len trocha :o)


Závidím dievčatám, ktoré na svojich blogoch zverejňujú recepty jedál, ktoré navarili a ešte si aj na nich pochutnala široká rodina.


Ja totiž neviem variť. Netuším, kde sa stala chyba, ale ja to jednoducho neviem.

Vyberiem si, čo navarím. Nakúpim potraviny a pekne, symetricky ich zoradím na kuchynskej linke. Vezmem recept a presne podľa odporúčaní krájam, miešam, strúham, ohrievam, šľahám, do hrnca nastrkám všetko čo tam má byť, opekám, varím... A výsledok – nejedlý.


Ale ja to nevzdávam. Toto sú moje kuchárske knihy, z ktorých sa inšpirujem.



Moja zbierka vlastnoručne vystrihovaných receptov.


A do týchto zošitov si recepty píšem ručne.

Už tu chýba len ochutnávka môjho obeda :o(. Ešteže virtuálny svet prenos chutí zatiaľ nezvláda!

Tak takáto je moja zážitková gastronómia. Čo varenie, to zážitok!


Nutne musím zájsť do kníhkupectva kúpiť si nejakú ďalšiu kuchársku knihu. Alebo radšej novú rodinu, ktorá nebude reptať a všetko to pripálené, presolené, pálivé, nedovarené, rozvarené, roztečené, hrudkovité... jedlo ZJE.


Iba chutné zážitky vo Vašich kuchyniach!


12 komentárov:

  1. Klobúk dolu. Takto verejne napísať na Slovensku, že žena nevie variť je naozaj u mňa na medailu. A pritom je to normálne profesia, na ktorú je celkom legálne uznaný študijný odbor. Len v reálnom živote sa na to zabúda, ale aj tak si myslím, že je to chyba samotných žien. Máme doma chlapov a napriek tomu chodíme do servisu, voláme si domov opravárov,...Zato, aby som bola konkrétna, ku mne nechodí ani kuchárka, upratovačka, krajčírka, ...Moja chyba!
    Ale naspäť k tebe, milá Iris. Deti rastú? Rastú! Strava tebou podávaná viditeľné spĺňa kritéria zdravej výživy...a na dobrý parádny obed sa daj šikovne pozvať a vždy pochvál kuchára ;o)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Iris, nezufaj....bude to lepsie...ak sa nebudes na tie recepty tak velmi sustredit....vsetko to rob lezerne...len tak "ledabolo" a uvidis ako im vsetkym zacne chutit...:) ja som na tom tiez tak, ak sa pekelne sustredim na nieco, nikdy to nevyjde...ale ak nieco robim s vedomim, ze "nevadi ak sa pokazi....zachrani ma kolac, alebo nieco co mam kupene...:) napr. pohar vina ...) vsetko vyjde na jednotku :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Iris, doba pokročila a parená knedľa sa dá aj kúpiť :)

    Ber svoje varenie "filozoficky". Neviem dobre "to", ale ovládam výborne "hento".

    Všetko je len UHOĽ POHĽADU :)

    Maj sa krásne,

    zdraví ťa jedna z tých, čo radšej recepty čítajú a pozerajú, ako realizujú (napriek tomu, alebo práve preto, tri deti a manžel doteraz dýchajú) :)))

    Eva

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahojky Iris,

    nevím přesně, kolik Ti je, ale já než jsem potkala svého muže, tak jsem vařila jenom pár jídel a teď je to jiné. Já mám doma kuchařky jenom 3, dvě hrníčkové, netuším, zda-li na slovensku též máte a musím říct, že se mi podle ní dobře vaří a hlavně dobře peče.

    Nic si z toho nedělej a uvidíš, že to chce čas.

    Pohodový den. Eva

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Milé dievčatá, vďaka za povzbudzujúce slová. Rokov už mám dosť - 38, aj hrnčekovú kuchárku poznám... ešteže existujú polotovary... Ale šikovným kuchárkam ZÁVIDIEŤ NEPRESTANEM :o)))

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Iris mňa ma tvoj príspevok a komentáre k nemu veľmi pobavili! Ja som tiež toho názoru, že keď ti deti rastú a manžel je ešte pri tvojom boku a neumiera od hladu, nemôže to byť s tvojím varením až tak zlé! :o))
    U mňa je to tiež rôzne, ja mám chvíľky keď sa mi chce variť a vtedy sa mi všetko podarí a sú chvíľky keď musím variť a vtedy nie je to vždy 100 percentné. Ale tak to má byť podľa mňa, lebo však keby sme boli až tak dokonalé, kto by s nami vydržal??
    Pekný večer!
    Iveta

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Milá Iris,
    Tvůj dnešní příspěvek je tak pěkný!!
    Připomněla jsi mi moje začátky vaření, které byly úděsné!! V mládí jsem se k vaření vůbec nehrnula, jenom jsem vykonávala takové ty pomocné práce...
    Moje první řízky - vyrazila jsem do masny koupit maso s přesvědčením, že masa jsou dvě: libové je hovězí a tlusté je vepřové a pak je kuře..
    Byla jsem značně překvapená, že řízky se dělají z vepřového. Moje první polévka - byla tak přesolená, že když jsem do ní strouhala jeden brambor za druhým (psali, že to pomáhá!!!), tak byla tak hustá!!, že jsem ji zase pořád ředilaa stejně se nedala jíst!!
    Ale snad na co nejvíc vzpomínám-byly moje první koblihy!!!Postupovala jsem podle návodu-vykrájela jsem z těsta kolečka, dala na ně marmeládu, ale jaksi mi uniklo, že druhé kolečko, kterým se to překládá, se také vykrajuje skleničkou. já měla jenom kolečka, ty jsem dala na sebe a prstíkama jsem je kolem dokola smáčkla. Byly to úděsné placky a nemohla jsem přijít na to, proč kupované koblihy mají uprostřed ten krásný kroužek!!
    Moje začátky vaření vážně byla hrůza. A jak mi to nešlo, tak mně to ani nebavilo. Zkrátka musí se vařit s láskou!!! Třeba i bez kuchařky, podle chuti, ale s láskou...
    Iris, a Ty zase krásně vyšíváš!!!

    Hezký den
    Jarka

    OdpovedaťOdstrániť
  8. :-) Ja zasa neviem ci by som niekedy dokazala vyrabat take krasy ako vy...

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Ja tomu všetkému nerozumiem:))))) To bude asi tým, že milujem varenie. Netoto...nebuď smutná kvôli takým detailom, mne zasa vyhynie každá kvetina, ktorú mám v dome. He, preto už mám len jednu... Každá máme v sebe šálku talentu, kilogram inšpirácie, lyžičku vôle a poriadny kus dobrého srdca. A keď budeš variť podľa tohto receptu, každému bude jedno, či je to trošku slané alebo málo osolené:)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Iris,ťažko uveriť že varíš nejedlo :}. Kto má takúto kopu kníh a časopisov a rodinu, ktorá prežíva - musí variť s láskou a kto tak varí, tak je to jedlo výborné. Ja varím rada, ale nie každodenne a keď mám fofry a varím, že musím tiež to býva akési nejedlé. Mne to tak akosi vychádza, keď varím pomaličky, nič nezrýchľujem, s každou surovinou sa pohrajinkám - tak je to výborné. A preto ma dosť irituje Nigella, ktorá tvrdí, že sa dá pripraviť 4-chodové menu za 30 minút :}.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. pekný príspevok, pobavil ma po ráne:)

    no, ja som na tom podobne s pečením - ja neviem upiecť nič. fakt nič. teda, nerátam chlieb a rôzne variácie z chlebového cesta: záviny, a tak, tie robím (áno, som neskromná:) fantastické.

    ale také to klasické sladké pečenie, to mi nič nehovorí. minule som kdesi na blogoch našla recept na muffin v hrnčeku. pečený v mikrovlnke. tak som si povedala, že na tom sa nedá nič pokaziť. a dá:) vykypenú gumenú hmotu som z hrnčeka dolovala pomaly dva dni:D

    ale je fakt, že zo sladkého milujem len čokoládu, a tú si proste kúpim.

    ja si myslím, že človeku sa najviac darí to, čo nemusí. koľkokrát nevarím nič celý týždeň, lebo sa mi nechce. jednoducho nemusím - hlavne teraz v lete vyžijem na zelenine a ovocí. a potom ma pochytí amok a vyváram celý deň.

    a kuchárok mám tiež doma peknú kôpku, ale ja sa moc podľa receptov (a vlastne akýchkoľvek návodov) neriadim. mám ich skôr ako inšpiráciu.

    a nenávidím kuchynské váhy - všetko robím od oka. a spravidla sa to darí:)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. :-) Iris, never tomu. Tiež varím v podstate preto, že inak by som pošla hladom. Keď mám recept od mamy, tak mi v mojom prevedení chutí inak, horšie??? Pečené koláče a torty sú pre mňa španielska dedina. Niekedy ma varenie baví a inokedy nie. Ak máš možnosť zohnať časopis Žena & kuchyně - tam sú celkom dobré recepty, jednoduché na prípravu. Najviac ma inšpiruje (a zároveň irituje) šéfkuchár Pohlreich, všetko vyzerá tak jednoducho! ... keď to robí profík :-D Veľa chuti do varenia a spokojných stolovníkov Ti prajem. L

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Vaše milé komentáre!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...