pondelok, 31. mája 2010

Ako z babičkinej kuchyne

Každé ráno prehádžem skriňu a smutne pokukávam po tričkách s príliš veľkým výstrihom na terajšiu teplotu.

Obúvam si tretíkrát naimpregnované topánky a sandálky odkladám nabok.

Slnečné okuliare vyberám z kabelky.

Rozhodujem sa medzi svetrom a vetrovkou – aká škoda, že nevlastním parádny pršiplášť!

Cestou do práce otestujem vodotesnosť obuvi, keď som nútená vliezť do mláky, aby som sa dostala ku tlačidlu na semafore.




A keď som konečne doma, navlečiem si vlnené ponožky, uvarím kávičku a pri ručnej práci si zasnívam o slnečnom lete...

Čo robím teraz, zatiaľ neprezradím J

No ukážem čosi z mojich skorších prác.

Čipka ako z babičkinej kuchyne ...



sobota, 22. mája 2010

Ružový anjelik pre sladké sníčky

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj moju mamičku

Anjeličku, môj strážničku,
stráž mi moju mamku.
Mamička mi večer spieva
tichú uspávanku.

Ráno ma jej ústa budia
ako dotyk vánku.
Anjeličku, môj strážničku,
chráň mi moju mamku.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj môjho otecka…

Anjeličku, môj strážničku,
stráž mi môjho ocka.
Mám ho rada. Keď ho vidím,
zasvietia mi očká.

Viem, čo bude, keď mi občas
položí dlaň na vlásky.
Tvrdá bude od roboty,
ale mäkká od lásky.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj môjho starkého…

Na starkého pozor dávaj.
Ale ticho, jemne.
Náš starký si, anjelik môj,
každú chvíľu zdriemne.

Stráž ten jeho krátky sníček.
Starký ti je šibal.
Opatruj ho, môj strážniček.
Veľmi by mi chýbal.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj moju babičku,
ochraňuj mi moju starkú.
Koľko sneh má vločiek,
toľko pozná starká naša
krásnych rozprávočiek.

A keď mi ich rozpráva,
nezaspím,
jój, kdeby!
Ako taký anjeliček
bývam v siedmom nebi.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj naše slniečko…
Kým mi nôcka zavrie viečko,
pomodlím sa za slniečko.
Za to, že nám dáva dníček,
stromom listy, zrnu klíček.

Ochraňuj ho, nech si svieti,
rieka tečie, potok žblnká.
Anjelik môj – všetky deti,
to sú také malé slnká.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj moju jablonku…

Jeseň ide, schladilo sa,
ostrý vietor fúka vonku.
Anjeličku, môj strážničku,
daj mi pozor na jablonku.

Bdej mi nad ňou, ochráň mi ju,
stráž mi na nej každý klíček.
A na jar ju nežne zobuď.
O to prosím, anjeliček.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj našu Zemičku…

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj našu Zemičku.
Keď si na jar líham na ňu,
až tak dobre je mi.
Detičky sú ešte malé,
majú blízko k zemi.

Čo Zemička požičala,
to jej ony vrátia.
Ako keby Zemi boli
sestričky a bratia.

Ona dala ockov, mamy
všetkým deťom sveta.
Pánboh ju chcel, nuž ju stvoril.
Zemička je svätá.

Stráž jej nôcku, stráž jej dníček
modlitbičkou krátkou.
Vrúcne prosím, anjeliček,
Zem je našou matkou.

Milan Rúfus



pondelok, 17. mája 2010

Bez nadpisu

Že je vonku zima, dážď a vietor, snáď zaregistroval každý. Aj že je máj a my všetci očakávame teplo, slniečko a konečne možnosť tráviť čas vonku. No čo už, prírode nerozkážem. A tak som si naprogramovala radosť a navštívila kníhkupectvo. Keď som sa tu kedysi zmieňovala o nakupovaní, priznala som sa, že shopaholic zo mňa nie je.
Ale len kým sa nejedná o knihy. To si aj pol hodinku pocestujem na druhý koniec mesta, aby som navštívila najväčšiu predajňu kníh a dokážem tam stráviť času a času. Veď v tom mojom majú aj kresielka, kde si knižku môžete vziať so sebou a knihu si poriadne poprezerať. A ani náhodou tu nehrozí, že by sa ma niekto pýtal, či je tá kniha v akcii a už vôbec nikto sa nesnaží uchmatnúť mi ju spod ruky:o)

Tak som zašla, prehrabala a jednu knižku priniesla domov. Autorom je Martin Bestajovský, vyšla ešte v roku 2008 vo vydavateľstve Computer Press pod názvom Velká kniha lidových obyčeju a nápadu pro šikovné ruce (češtinárkam sa ospravedlňujem, ale ani len netuším, kde by som našla krúžok na U :o).
Áno, postrehli ste správne, je v češtine a popisuje "lidové obyčeje" českého národa. Keď som sa však do nej začítala, zistila som, že české a slovenské tradície majú k sebe blízko a napr. som sa aj dozvedela, prečo nedávno na všetkých českých blogoch vyčíňali strigy:)))
A dajú sa v nej nájsť aj návody ako si urobiť veľkonočný korbáč, vystrúhať z vŕby píšťalku, či pripraviť šípkové víno...


Prednedávnom som tu popisovala, aké zbytočnosti nosím so sebou v kabelke. Gabi sa v komentároch podelila o spomienku na to, ako si jej mamka každú nedeľu večer kabelku vzorne upratala. Zobrala som si ju za vzor a včera večer som si upratala aj tú svoju. Aké ďalšie milé zbytočnosti nosievam so sebou, vidíte na fotke. Medvedík strážiaci kľúče a jeho predchodcovia tróniaci na pracovnom stole, baletka ako prívesok na mobile, víla či kúsok náramku ako poznávacie znamenie mojich USB kľúčov...


A keď už som tú kabelku upratovala, zdôverila sa mi, že už sa jej moje "poklady" dlho nosiť nebude chcieť a tak ma čaká obchôdzka po obchodoch... Ach jaj, keby tak kabelky predávali v kníhkupectvách!!!



piatok, 14. mája 2010

Desiata fotka

Prijímam pozvanie od autorky blogu http://pokladymojejduse.blogspot.com/
Janye a zapájam sa do blogovej hry. Prehrabala som archív fotiek a medzi najstaršími som vybrala desiatu v poradí. Fotka je z roku 2005, práve zo dňa keď nás navštívil Mikuláš - jedinykrát sa unúval osobne a pre veľký plač, ktorý ho privítal už sa v ďalších rokoch s návštevou neunúval... Na fotke je moja neter, vtedy mala asi dva a pol roka. Dnes je už z nej "veľká" slečna a práve tento víkend oslávi svoje siedme narodeniny.


A tak využijem príležitosť a nášmu anjelikovi zaželám všetko naj, naj, naj... do ďalšieho života veľa zdravia, lásky, úspechov v škole, radosti z drobností...

"Štafetový kolík" podávam ďalej a do hry pozývam Katie_25, Ifčulku, Ivetku, Sar a Lusikku.

utorok, 11. mája 2010

Hrátky so zbytkami vlny a látky

Dlho som na internete obdivovala šitých zajačikov. Až som neodolala a jedného si ušila. Vlastne len mal byť môj, ešte nebol ani hotový a už sa o neho zaujímala nová majiteľka. Možno ten ďalší bude môj..

A medvedíkovi zo sekáča asi bola zima, tak som mu uplietla jeden svetrík:o)




nedeľa, 9. mája 2010

Recyklujem po druhykrát

Tak a tu je sľúbená fotka zo včerajška - recyklácia starej košele.

sobota, 8. mája 2010

Recyklujem


Nie, nasledujúce riadky nebudú prednáškou o dôležitosti ochrany životného prostredia. Ani o potrebe triedenia odpadu v domácnosti. Budú skôr o mojej "úchylke" - vlastne ja to nazývam potrebou - všetko maximálne využiť, nič nevyhodiť, ak by to ešte mohlo poslúžiť.
Kto trpí podobnou potrebou, zaiste vie,
ako to potom v takej domácnosti vyzerá. A kto nevie, tomu tak trochu závidím:o)



Inšpiráciu na využitie "odpadu" zo záhrady som našla v májovom čísle Záhradkára. Potrebujete k tomu len konáriky nastrihané na približne rovnakú dĺžku a tenký drôtik. V Záhradkárovi odporúčali použiť vŕbu. Ja som použila konáriky rýchlo sa rozrastajúceho svíbu z našej záhrady. A keďže sa mi to z drôtikov kadejako vyvliekalo, pomohla som si aj lepiacou pištoľou.

No a dnes popoludní som recyklovala znova. Z obľúbenej košele, ktorú mi bolo ľúto vyhodiť, som ušila vankúšik. Teraz sa ešte suší, zajtra vyfotím a dodám foto na blog:o)

A medzitým sa asi pôjdem poradiť, či tá moja potrebo-úchylka je ešte v norme alebo už nie:O))))

nedeľa, 2. mája 2010

Prvomájový slnečný víkend






A ešte čosi z víkendu pre zasmiatie:
Po práci so záhradníckymi nožnicami mi zostal na ruke pľuzgier.
- A ako pôjdeš teraz do práce? Budeš musieť zostať doma,- prejavilo starostlivosť naše dievčatko.
- Ale ja nepracujem fyzicky.
- Aha! Ako ti je dobre, - dodalo dievčatko s miernou závisťou.
Ako vysvitlo neskôr, vôbec nemá predstavu o tom, čo je to pracovať fyzicky, zato však presne vie, že to nie je nič príjemné:)))

P.S.: Nezabudli ste na prvomájové bozky pod rozkvitnutou čerešňou?
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...