Recyklujem po druhykrát

Tak a tu je sľúbená fotka zo včerajška - recyklácia starej košele.

Recyklujem

Nie, nasledujúce riadky nebudú prednáškou o dôležitosti ochrany životného prostredia. Ani o potrebe triedenia odpadu v domácnosti. Budú skôr o mojej "úchylke" - vlastne ja to nazývam potrebou - všetko maximálne využiť, nič nevyhodiť, ak by to ešte mohlo poslúžiť.
Kto trpí podobnou potrebou, zaiste vie, ako to potom v takej domácnosti vyzerá. A kto nevie, tomu tak trochu závidím:o)

Inšpiráciu na využitie "odpadu" zo záhrady som našla v májovom čísle Záhradkára. Potrebujete k tomu len konáriky nastrihané na približne rovnakú dĺžku a tenký drôtik. V Záhradkárovi odporúčali použiť vŕbu. Ja som použila konáriky rýchlo sa rozrastajúceho svíbu z našej záhrady. A keďže sa mi to z drôtikov kadejako vyvliekalo, pomohla som si aj lepiacou pištoľou.

No a dnes popoludní som recyklovala znova. Z obľúbenej košele, ktorú mi bolo ľúto vyhodiť, som ušila vankúšik. Teraz sa ešte suší, zajtra vyfotím a dodám foto na blog:o)

A medzitým sa asi pôjdem poradiť, či tá moja potrebo-úchylka je ešte v norme alebo už nie:O))))

Prvomájový slnečný víkend

A ešte čosi z víkendu pre zasmiatie:
Po práci so záhradníckymi nožnicami mi zostal na ruke pľuzgier.
- A ako pôjdeš teraz do práce? Budeš musieť zostať doma,- prejavilo starostlivosť naše dievčatko.
- Ale ja nepracujem fyzicky.
- Aha! Ako ti je dobre, - dodalo dievčatko s miernou závisťou.
Ako vysvitlo neskôr, vôbec nemá predstavu o tom, čo je to pracovať fyzicky, zato však presne vie, že to nie je nič príjemné:)))

P.S.: Nezabudli ste na prvomájové bozky pod rozkvitnutou čerešňou?

V dámskych kabelkách...

...celý svet ukrytý je... A v mojej aj kus histórie.

Nie som poverčivá, neverím v zázračnú moc talizmanov, napriek tomu so sebou v kabelke, okrem nevyhnutných vecičiek, nosievam aj pár zbytočností. A jednou z nich je aj mini-peňaženka so starými, dávno neplatnými mincami.
Niektoré som našla doma, len tak sa povaľovať a niektoré som dostala darom. Nie som žiaden numizmatik, netuším, či vôbec majú nejakú cenu. Pre mňa sú to ale milé drobnosti, medzi ktorými sa rada prehŕňam a len tak rozmýšľam o minulosti, o živote, o ľuďoch....

Najstaršou mincou je jeden grajciar z r.1851, z čias vlády Františka Jozefa I. Keďže to bola minca malej hodnoty, cisárovna Sisi ju asi v ruke nikdy nedržala:)))
Jedna kopejka bola vyrazená v r. 1916, vtedy ešte vládli Romanovci a ich vyvraždenie aj dohady o tom, či dcéra cára Anastázia prežila alebo nie, sa stali námetom mnohých literárnych aj filmových diel.
No a päťmarkovka je z roku 1934, z neslávne známeho obdobia Nemecka aj celej Európy.

Na ďalších obrázkoch je jedna koruna z roku 1922 a 1946, tá mladšia je o poznanie menšia. Päťkorunáčka je z r. 1938, motív použitý na prednej strane si ešte pamätám z čias mladosti:))) Čo ma ale zaujalo na tejto minci, je jej označenie 5 Kč - aj keď išlo o päťkorunáčku platiacu v Republike Československej. Koľko sa naši politici nadiskutovali po 89-tom roku o pomlčke, spojovníku a písmene A v názve republiky medzi Českom a Slovenskom! Dodebatovali...
A ešte jedna zaujímavosť - dvadsaťpäťhaliernik z roku 1933. Minca v takejto hodnote nebýva bežnou.

Dnes si už za tieto mince nekúpim nič. Stále si mýlim eurá a centy, no zvykám si aj na ich výhody. A ktohovie, možno o nejakých sto rokov si za ne nič nekúpi niekto iný, ale bude ich nosiť pri sebe, len tak, pre šťastie...

A čo vy, aké "zbytočnosti" nosievate v svojich kabelkách? :)))

Nepletiem, vyšívam:)))

A tu je výsledok! Keby som tak ešte vedela pekne fotiť :(((