Ružový anjelik pre sladké sníčky

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj moju mamičku

Anjeličku, môj strážničku,
stráž mi moju mamku.
Mamička mi večer spieva
tichú uspávanku.

Ráno ma jej ústa budia
ako dotyk vánku.
Anjeličku, môj strážničku,
chráň mi moju mamku.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj môjho otecka…

Anjeličku, môj strážničku,
stráž mi môjho ocka.
Mám ho rada. Keď ho vidím,
zasvietia mi očká.

Viem, čo bude, keď mi občas
položí dlaň na vlásky.
Tvrdá bude od roboty,
ale mäkká od lásky.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj môjho starkého…

Na starkého pozor dávaj.
Ale ticho, jemne.
Náš starký si, anjelik môj,
každú chvíľu zdriemne.

Stráž ten jeho krátky sníček.
Starký ti je šibal.
Opatruj ho, môj strážniček.
Veľmi by mi chýbal.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj moju babičku,
ochraňuj mi moju starkú.
Koľko sneh má vločiek,
toľko pozná starká naša
krásnych rozprávočiek.

A keď mi ich rozpráva,
nezaspím,
jój, kdeby!
Ako taký anjeliček
bývam v siedmom nebi.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj naše slniečko…
Kým mi nôcka zavrie viečko,
pomodlím sa za slniečko.
Za to, že nám dáva dníček,
stromom listy, zrnu klíček.

Ochraňuj ho, nech si svieti,
rieka tečie, potok žblnká.
Anjelik môj – všetky deti,
to sú také malé slnká.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj moju jablonku…

Jeseň ide, schladilo sa,
ostrý vietor fúka vonku.
Anjeličku, môj strážničku,
daj mi pozor na jablonku.

Bdej mi nad ňou, ochráň mi ju,
stráž mi na nej každý klíček.
A na jar ju nežne zobuď.
O to prosím, anjeliček.

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj našu Zemičku…

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj našu Zemičku.
Keď si na jar líham na ňu,
až tak dobre je mi.
Detičky sú ešte malé,
majú blízko k zemi.

Čo Zemička požičala,
to jej ony vrátia.
Ako keby Zemi boli
sestričky a bratia.

Ona dala ockov, mamy
všetkým deťom sveta.
Pánboh ju chcel, nuž ju stvoril.
Zemička je svätá.

Stráž jej nôcku, stráž jej dníček
modlitbičkou krátkou.
Vrúcne prosím, anjeliček,
Zem je našou matkou.

Milan Rúfus