Čo ma zaujalo

Ak si mám zvoliť medzi čajmi, určite si vyberiem nejaký bylinkový. Mojím osobným favoritom je čaj mätový, rada si dám medovku, žihľavu... A hľadám aj iné alternatívy.

V knihe venovanej liečivým bylinám autora Georga D. Pamplona-Rogera Rastlinky pre zdravie ma zaujala rastlinka železník lekársky. Spočiatku som bola trocha zmätená, železník poznám ako verbenu, ktorá sa teraz s obľubou sadí do črepníkov na balkóny. Žeby som z tých ozdobných kvetov mala popíjať čajík? Tak som sa začítala hlbšie.

Železník lekársky (Verbena officinalis) je voľne rastúca burina vyskytujúca sa na okrajoch ciest, okolo priekop aj na dvoroch a v záhradách. Je to viacročná rastlina rastúca do výšky jedného metra, s tvrdou štvorhrannou, rozkonárenou stonkou a malými fialkastými kvetmi.

Kvitne od júla do augusta, zbiera sa kvitnúca vňať a suší sa na tienistom mieste, prípadne sa využíva čerstvá.

Železník je prírodné sedatívum, spazmolytikum (uvoľňuje kŕče), analgetikum (tíši bolesť) a digestívum (uľahčuje trávenie). Pôsobí aj protizápalovo a močopudne. Preto sa využíva najmä v týchto prípadoch:

- migréna – jeho protikŕčový účinok na tepnový systém pomáha predchádzať záchvatom migrény a zmierňuje jej priebeh.

- reumatická bolesť, neuralgia, ischias – používa sa vnútorne ako zápar vňate, alebo aj zvonku vo forme teplých obkladov (koncentrovaný zápar prikladáme priamo na bolestivé miesta).

- poruchy trávenia – pri hnačke alebo kolike.

- choroby pečene a žlčníka – pomáha uvoľňovať žlč, spazmolytické účinky železníka môžu pomôcť pri žlčníkových kameňoch.

- zápal hrdla – pitie záparu alebo prikladanie suchých obkladov n ahrdlo (mierne podusenú rastlinu zabalíme do bavlnenej látky).

- zápal prínosových dutín – inhalácia pary alebo prikladanie teplých obkladov na tvár.

V dávnych dobách bol železník považovaný za magickú rastlinu.

• Názvom „verbena“ boli v Starom Ríme označované všetky rastliny, ktoré sa používali pri posvätných obradoch. Železníkom sa čistili oltáre pre rituály. Rímski vojaci nosili železník vo svojich torbách, aby ich chránil pred zraneniami.
• V Starom Grécku bola rastlina zasvätená Venuši a kňazi nosili jej koreň vo svojom rúchu.Gréci ho používali pri očisťovaní chrámu boha Dia na Olympe. Často sa železník používal ako prísada „nápojov lásky“ pre svoje údajné afrodiziakálne účinky.
• V Perzii bola táto rastlina považovaná za výlučne magickú.
• Egypťania verili, že železník pochádza zo sĺz bohyne Isis (egyptská bohyňa, matka plodnosti a prírody).
• Naopak z kresťanského prostredia pochádza ľudová báj, podľa ktorej železník vyrástol z drôtu, ktorý Ježíš ovinul svojmu pestúnovi okolo slúch, keď ho pestoval.
• V čarodejníctve sa verilo, že železník robí telo neciteľným voči ranám a strelám (odtiaľ i jeho staré ľudové meno železník).

Upozornenie: Železník sa nesmie užívať v tehotenstve!

A dosť bolo teórie, idem si spraviť čajík, mätový s kockami ľadu bude teraz v sparnom lete skvelou voľbou.

Zdroj: uvedený v texte a internet