pondelok, 15. februára 2010

Nech žije shopaholizmus!

Už som na seba prezradila, čo mám rada (pre menej chápavých je to to, čo nájdete na fotkách zverejnených niekedy predtým...). Teraz je čas poodhaliť to, čo rada nemám. Nemám rada nakupovanie. Ja dokonca neznášam nakupovanie! Nie preto, žeby ma nudilo prehŕňanie sa vo farebných krabičkách, nie preto, žeby som nebola zvedavá na ich obsah. Ja neznášam nakupovanie preto, že nakupujú aj iní ľudia.

Tak napríklad dnes: prehrabujem sa v polici s bielizňou. Zaujala ma krabička s viacerými kusmi nohavičiek (no čo, každý ich nosí – aspoň si to myslím :oD)). Som ale zvedavá na veľkosť, pružnosť materiálu a tak ďalej. Tak obsah detailne skúmam – detailnejšie než je to predavačkám milé. A v tej chvíli mi nestojí za chrbtom predavačka, aby mi vynadala. V tej chvíli stojí za mojim chrbtom cudzia pani, ktorá by sa rada stala mojou spolupáchateľkou a obsah krabičky si prezrela spolu so mnou - samozrejme so sprisahaneckým komentárom. Ja nechcem byť sprisahancom s cudzou paňou!

Alebo včera: prechádzam sa po hypermarkete, treba doplniť zásoby potravín. Z diaľky si vyhliadnem, že okolo police s čajmi sa nikto neponeviera. Tak sa tam najväčšou rýchlosťou, ktorú mi umožňuje vozík (samozrejme zasa sa mi ušiel s „prekríženými“ kolieskami) presuniem. Vezmem do ruky krabičku so šípkovým čajom (je to môj najobľúbenejší) a začítam sa do zloženia – neviem prečo ho miešajú s ibištekom, ak ma pamäť neklame pri potulkách slovenskou prírodou som videla viac šípových kríkov ako ibištekových. A keď ho položím späť (priveľa ibišteka), cez moje plecia sa po tej istej krabičke (pritom ich tam je aspoň niekoľko stovák) natiahnu hneď dve ruky, minimálne jedna z nich do mňa drgne. „Pani, je v akcii?“ Nie, nie je... Ja nechcem, aby ľudia do mňa drgali! A nechcem robiť tovaru reklamu – aspoň nie zadarmo!

Alebo častá skúsenosť: „Pani a toto čo stojí? A aká je to veľkosť? A v modrej farbe to nemajú?“ Ja nechcem podávať informácie, ktoré má podávať predavačka!

A tak si zásadne vyberám obchody bez zákazníkov, s podriemkávajúcimi predavačkami, ktoré moja prítomnosť nijako neruší (samozrejme nechcem, aby mi nejaká znalkyňa tovaru kecala do môjho výberu!). Alebo nakupujem v internetových obchodoch. Len škoda, že ešte technika nie je na takej úrovni, aby dokázala zosnímať moje miery, vyhodnotiť, čo by mi najviac pristalo a zároveň v čom by som sa cítila najlepšie!


A toto je výsledok môjho dnešného nakupovania – musela som sa nejako odškodniť za utrpenie pri nákupoch!

P.S.: Náušnice si, ešte skôr než som ich stihla vyfotiť, privlastnilo naše malé stvorenie!



A niečo viac o náramkoch a mojom vzťahu k nim tu a tu.

5 komentárov:

  1. Tak tento prispevok nema chybu :) ...tu by sa ti mozno nakupovanie viac pacilo. Tovar si mozes obzerat kolko len chces, trebars aj cely den (predavacky ti s usmevom prinesu este aj ine cislo, ci farbu ak je to potrebne). Len neviem ci by sa ti pacili obchody plne ludi (ako Tesco) ...ale zasa na druhej strane, nikto sa nestara co kupujes takze by ta urcite nikto neobtazoval :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. hovori sa tomu davova psychoza...:) viem presne o com pises, regal plny cajov, jeden vezmem do ruky, a zrazu ich vsetci drzia v ruke :) s tym sa ale musis zmierit. na velky nakup nechodievam v case sviatkov ako su vianoce, silvester...alebo velka noc. To ludia nakupuju bezhlavo ako keby mala prist tretia svetova, a potom to vyhadzuju...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Lenka - ochody plné ľudí? Bŕŕŕŕ!
    Zuzka - veru, veru, v čase sviatkov obchody obchádzam veľkým oblúkom. A ak už ich musím absolvovať, aspoň si nadelím malé odškodné. Niekedy to odškodné vyjde na viac ako ostatný nákup:oD

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jejda,to přesně dobře znám.Brr,hypermarkety.Krásný den :o)),Flo

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Iris, ani nevíš, jak mi mluvíš z duše!
    Při čtení jsem i krásně pobavila :) Pěkné dny!

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Vaše milé komentáre!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...